Keď odchádza náš blízky človek, naša myseľ hľadá odpovede. Tvárou v tvár smrti hľadáme útechu a nádej, že večnosť je realita. Ako si čítame v Biblii: „Všetko krásne učinil Boh vo
svojom čase, aj večnosť im dal do sŕdc.“
A tak skrze vieru v milostivého Boha, sme posilňovaní a utešovaní, že smrť nemá posledné slovo v našich životoch. Ako vraví Lochman: Moje ja mi nebude vzaté, ale bude premenené. Príbeh môjho života sa neroztriešti v nič, ale vďaka Ježišovi Kristovi sa stane súčasťou Božej zmluvy s človekom.
Podstatou evanjelického pohrebu nie je pomôcť duši zosnulého v posmrtnom údele. Evanjelický pohreb je dôstojná rozlúčka so zosnulým, poďakovanie Stvoriteľovi za jeho život
a poskytnutie útechy a nádeje na večnosť pozostalým. Zdrojom je posolstvo o vzkriesení.
Svoju rolu pri rozlúčke zohráva aj spoločenstvo, ktoré vyjadruje zarmúteným svoju podporu a spolucítenie. V modlitbách a piesňach účastníci pohrebnej rozlúčky predkladajú Bohu svoju bolesť a zármutok nad odchodom milovanej osoby. Súčasne skrze slová Biblie a zamyslenia nad nimi očakávajú, že k nim prehovára Boh slovom nádeje a povzbudenia.
Pred pohrebom prebieha osobné stretnutie pozostalých s farárom, na ktorom sa vypĺňa žiadosť o cirkevný pohreb a vysvetľuje sa priebeh pohrebu. Ten sa spravidla upravuje podľa toho, kde sa pohreb koná. Životopis zosnulého a rozlúčka rodiny sa spíše priamo na stretnutí, alebo po dohode mailom.
Potom ako kontaktujete pohrebnú službu, je dobré kontaktovať farský úrad kvôli termínu pohrebu, nakoľko pohreb nevykonáva len pohrebná služba, ale aj farár.
Na stiahnutie: