- Gustáv Viktory (1. 11. 1950 – 22. 2. 1960). Narodil sa 7. 9. 1914 v Trnave v rodine stolára ako štvrté z deviatich detí. Ľudovú školu, meštianku a gymnázium navštevoval v Trnave. Svedomitosť a nadanosť Viktoryho si povšimli jeho učitelia, ktorí dbali nielen o jeho duševný rozvoj, ale upozornili aj jeho rodičov na dobré výsledky. Pri výbere povolania ho ovplyvnil trnavský evanjelický farár Arpád Janovíček, preto sa po maturite v roku 1934 rozhodol pre teologické štúdium, ktoré absolvoval v Bratislave, Štokholme a Upsale. Za evanjelického farára bol ordinovaný 28. 6. 1940 biskupom Samuelom Štefanom Osuským za asistencie seniora Júliusa Adamiša a bratislavského farára Miloša Hodžu. Do Petržalky prišiel 1. 11. 1950 a zaslúžil sa o zriadenie samostatného slovenského cirkevného zboru v Petržalke. Spolu s petržalskými cirkevníkmi viedol nerovný zápas so štátnymi úradmi o vrátenie modlitebne. Z Petržalky odišiel 22. 2. 1960 do Trnavy, kde pôsobil ako evanjelický farár až do svojej smrti v roku 1975. Angažoval sa v ekumenickom hnutí a bol známym prekladateľom z latinčiny, nemčiny, švédčiny, dánčiny a nórčiny. Za prekladateľskú prácu bol odmenený cenou Slovenského literárneho fondu.
- Jozef Juráš (15. 9. 1968 – 1. 7. 1972). Narodil sa 1. 5. 1912 v Žiari v chudobnej roľníckej rodine. Vyrastal bez otca, ktorý padol v 2. svetovej vojne, a jeho matka vychovávala sama tri deti. Pod vplyvom náboženskej výchovy svojej matky a profesora Ľudovíta Neckára sa po maturite v roku 1933 rozhodol študovať teológiu v Bratislave. Ordinovaný bol 27. 6. 1937 generálnym biskupom Vladimírom Čobrdom za asistencie biskupa Západného dištriktu Štefana Osuského. Pretože sa necítil dostatočne pripravený na duchovnopastiersku činnosť, rozhodol sa doplniť si teologické štúdium v Erlangene (1937 – 1938). V období 1. 10. 1938 – 26. 11. 1942 bol seniorálnym kaplánom v Liptovskej Porúbke u seniora Ľudovíta Šenšela. V roku 1941 vstúpil do manželstva s Darinou Šenšelovou. Dňa 27. 11. 1942 nastúpil do Bratislavy na miesto tajomníka SEM. V roku 1944 sa zapojil do príprav Slovenského národného povstania a počas neho bol spolupracovníkom Slovenskej národnej rady. Po potlačení Povstania sa musel skrývať pred gestapom. Tesne pred koncom vojny (2. 5. 1945) sa stal profesorom náboženstva a učiteľom spevu na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. Od 1. 1. 1947 pôsobil ako dištriktuálny farár v Liptovskom Mikuláši pri biskupovi Východného dištriktu Vladimírovi Čobrdovi. V roku 1947 dostal pozvanie od Národnej luteránskej rady v USA na polročný študijný pobyt v USA, čo v roku 1953 zneužila štátna moc a obvinila ho zo špionáže. Zaistili ho 25. 2. 1953, pričom mu bol odobratý štátny súhlas na pôsobenie v duchovnej službe a zastavený plat. Jeho rodina ostala bez finančných prostriedkov. Vo vyšetrovacej väzbe odmietal podpísať vykonštruované obvinenia. Po siedmich mesiacoch vyšetrovania a fyzického násilia bol bez súdneho konania prepustený na slobodu. Po dlhodobom liečení dostal štátny súhlas na pôsobenie v Čiernej Lehote, kde bol námestným farárom v rokoch 1954 – 1958. V roku 1959 bol preložený do Bátoviec, kde ho 1. 2. 1962 opäť zaistili. Obvinili ho zo založenia protištátnej skupiny gemerských evanjelických farárov, ktorú označovali skratkou KVAP (Kasanický, Velebný, Antal a Paulov). V júli 1962 všetkých štyroch farárov odsúdil súd v Košiciach na trest odňatia slobody. Najvyšší trest dostal Jozef Juráš, pretože v záujme ochrany svojich oltárnych bratov prijal na seba vykonštruované obvinenia. Svojím priznaním k činom, ktoré nespáchal, zabránil rozsiahlemu zatýkaniu v cirkvi. Bol odsúdený za trestný čin vlastizrady na 13 rokov straty slobody a zákaz činnosti duchovného na dobu päť rokov. Trest si odpykával vo väznici vo Valdiciach, kde pracoval pri výrobe bižutérie. Svojím správaním si získal úctu ostatných spoluväzňov. Mal dobré vzťahy s odsúdenými evanjelickými aj katolíckymi farármi a laikmi. Z väzenia bol prepustený na základe amnestie udelenej 3. 5. 1968 prezidentom republiky Ludvíkom Svobodom.
Po prepustení z väzenia prijal miesto v petržalskom zbore, ktorý v tom čase existoval len na papieri. S Božou pomocou sa mu ho v nepriaznivých spoločenských pomeroch podarilo obnoviť. Osud petržalských evanjelikov mu veľmi ležal na srdci. Vyvinul veľké úsilie na začlenenie výstavby zborového centra do plánu novej Petržalky. Kritizoval postoj cirkevných hodnostárov k stavbe kostola na vznikajúcom sídlisku: „Nejde o vec farára, ale cirkvi. Farári sa pominú, ale zbor ostáva a cirkev je v zbore.“ Uprostred adaptovania rodinného domu na Ul. Mladej gardy na modlitebňu bol donútený odísť do dôchodku: 19. 6. 1972 dostal z GBÚ prípis o rozviazaní pracovného pomeru k 1. 7. 1972. Zamestnal sa v Polygrafických závodoch v Bratislave ako korektor; jeho poslednou prácou bola korektúra prekladu Biblie do slovenčiny. Zomrel na následky väzenia 17. 8. 1975 v Bratislave.
V roku 2012 pri príležitosti 100. výročia narodenia Jozefa Juráša Konfederácie politických väzňov Slovenska v petržalskom chráme Božom inštalovala pamätnú tabuľu.
- Ján Demko (1. 7. 1972 – 7. 2. 1982). Narodil sa 15. 11. 1914 v Čaklove v rodine roľníka, v ktorej každodenná pobožnosť bola súčasťou života. Po štúdiu na kolegiálnom gymnáziu v Prešove sa zapísal na Slovenskú evanjelickú teologickú fakultu v Bratislave. V zimnom semestri 1938/39 študoval teológiu v Erlangene. Bol ordinovaný 28. júna 1940 biskupom Samuelom Štefanom Osuským za asistencie seniora Júliusa Adamiša a bratislavského farára Miloša Hodžu. Ako kaplán krátko pôsobil vo Vranove nad Topľou, potom bol generálnym tajomníkom reformovanej cirkvi a administrátorom v Milhostove pri Trebišove. Desať rokov pôsobil v Merníku (1942 – 1952) a osemnásť rokov (1952 – 1970) v Párnici. Za námestného farára petržalského zboru bol ustanovený od 1. 7. 1972. Cirkevný zbor v tom čase nemal kanceláriu, a preto úrad prevzal v byte cirkevníka Daniela Krtuľu. Pokračoval vo vnútromisijnej činnosti svojho predchodcu. Obetavou a svedomitou prácou prispel k záchrane zboru a zabezpečil pre petržalských evanjelikov dôstojné miesto na bohoslužobné účely v čase asanácie starej Petržalky. Cirkevníci vysoko hodnotili jeho mimoriadnu starostlivosť o cirkevný zbor, ktorý podľa ich slov v tom čase na jednej strane denne hynul a na druhej strane povstával k novému životu. Farár Ján Demko v tejto situácii udržal hlboko otrasený a skúšaný petržalský cirkevný zbor pohromade. Z cirkevného zboru odišiel do výslužby 7. 2. 1982. Zomrel 20. 7. 1999 v Bratislave.
- Vladimír Kubovčák (10. 2. 1982 – 31. 12. 1982; 11. 9. 1987 – 30. 6. 1988). V rokoch 1945 – 1991 bol evanjelickým farárom v cirkevnom zbore v Bratislave-Prievoze. Petržalský cirkevný zbor administroval dvakrát: prvýkrát po odchode Jána Demka a druhýkrát po odchode Igora Kišša. Na základe skúseností získaných v zbore za svojho dvojnásobného administrovania vysoko hodnotil prácu zborového presbyterstva, ktoré pomáhalo duchovnému pastierovi v jeho práci. Popri práci zborového farára a administrátora pôsobil skoro desať rokov ako šéfredaktor. Evanjelického posla. Bol to aj básnik, publicista, prekladateľ, autor duchovných piesní zaradených v Evanjelickom spevníku.
- Igor Kišš (1. 1. 1983 – 10. 9. 1987). Narodil sa 21. 7. 1932 v Uhrovci v evanjelickej rodine. V roku 1932 sa s rodičmi presťahovali do Trenčína. Základy náboženskej výchovy mu dali rodičia a neskôr svoj vzťah k náboženstvu rozvíjal pod vplyvom katechétov. Po maturite v roku 1950 sa rozhodol študovať teológiu. Za evanjelického farára bol ordinovaný v roku 1956 v Novom Meste nad Váhom. V rokoch 1958 – 1982 pôsobil v cirkevnom zbore v Bzinciach pod Javorinou. Do petržalského zboru prišiel v januári 1983. V tom čase pôsobil aj ako docent na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Podobne ako jeho predchodcovia, aj on musel podnikať kroky na získanie nového bohoslužobného miesta. Po svojom príchode do Petržalky vyzýval cirkevníkov, aby sa pôvodné jadro zboru ani po presťahovaní do nových sídlisk nerozišlo a zbor si udržal jednotu. S hlbokou vierou v pomoc Pána Boha v netradičnom panelákovom prostredí rozbehol v petržalskom zbore pravidelný bohoslužobný život. Pastoračnými návštevami získaval nových cirkevníkov. Svojím neustálym optimizmom a hlbokou vierou v užitočnosť a dôležitosť duchovnej práce na Pánovej vinici vplýval na rozvoj bohoslužobného života v zbore (detské služby Božie, diakonická práca, konfirmačná príprava, pravidelné biblické hodiny). Za svojho pôsobenia priviedol cirkevný zbor v Petržalke do štádia hospodárskej samostatnosti. Zo zboru musel odísť v septembri 1987.
Miloš Klátik (1. 7. 1988 – 31. 10. 2006). Narodil sa 3. 9. 1963 v Komárne v rodine evanjelického farára Jána Klátika a Zlatice, rod. Hrdinovej. V rodine vládol duch evanjelickej kresťanskej zbožnosti, čo priaznivo pôsobilo na jeho výchovu. Prácu v cirkvi poznal od detstva. Toto poznanie ovplyvnilo jeho voľbu povolania. Po maturite na Gymnáziu v Revúcej študoval v rokoch 1981 – 1986 teológiu na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Do duchovnej služby bol ordinovaný 13. 7. 1986 vo Veľkom kostole v Bratislave. Ako kaplán pôsobil v Ružomberku, potom ako biskupský kaplán na Generálnom biskupskom úrade v Bratislave a súčasne ako duchovný správca na Teologickom domove Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave. Od roku 1987 až doteraz tu pôsobí aj ako vysokoškolský pedagóg. V rokoch 2005 – 2006 bol prodekanom a doteraz je členom vedeckej rady. V roku 2003 mu bol na EBF UK udelený doktorát z teológie a titul PhD., v roku 2011 na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre získal titul PhDr. a v roku 2014 vedecko-pedagogický titul docent v odbore evanjelická teológia.
V cirkevnom zbore v Petržalke začal pôsobiť v roku 1988 ako zborový kaplán; po zložení farárskej skúšky v roku 1989 sa tu stal námestným farárom. Jeho slávnostná inštalácia za zborového farára sa konala 17. 6. 1990 v kostole v Rusovciach. Inštalačnému konventu predsedal Ondrej Bartko a seniorálny dozorca Michal Dubek.
Miloš Klátik si od svojho príchodu do petržalského zboru uvedomoval špecifický problém netradičného cirkevného zboru s komplikovanými pomermi, ktorý s Božou pomocou prežil v socialistickej Petržalke, a pripravoval sa spolu s manželkou Oľgou na stavbu kostola a zborového domu, ktorá bola napokon realizovaná v rokoch 1992 – 1994. V rokoch 1998 – 1999 inicioval založenie Cirkevnej materskej školy Dr. Filipa Melanchtona – prvej evanjelickej materskej školy na Slovensku – a Cirkevnej základnej školy Dr. Martina Luthera, následne aj Evanjelického gymnázia Dr. Martina Luthera. Z malého petržalského zboru bojujúceho niekoľko desaťročí o prežitie sa pod vedením zborových farárov Klátikovcov stal jeden z najväčších evanjelických cirkevných zborov na Slovensku s bohatým bohoslužobným životom a početnými náboženskými aj kultúrnymi aktivitami. Z petržalského zboru odišiel v októbri 2006, nakoľko vo voľbách v roku 2006 (a potom aj v roku 2012) bol zvolený za generálneho biskupa ECAV na Slovensku. Za svoje aktivity v rámci Petržalky bol Miloš Klátik ocenený titulom Osobnosť Petržalky 2008.
Funkciu generálneho biskupa zastával do 31. októbra 2018. Počas svojho biskupského pôsobenia aktívne pracoval aj na ekumenickej a medzinárodnej úrovni. V rokoch 2009 až 2019 bol predsedom Ekumenickej rady cirkví v Slovenskej republike. Zároveň zastával dôležité pozície v Svetovom luteránskom zväze v Ženeve. V súčasnosti pôsobí na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK. Po skončení funkcie generálneho biskupa sa vrátil k pastoračnej službe a pôsobí ako duchovný v cirkevnom zbore v Dunajskej Lužnej. Je tiež autorom alebo spoluautorom viacerých odborných publikácií po roku 2006, ktoré sa venujú evanjelickej histórii, teológii a prínosu evanjelikov k slovenskej národnej identite.
- Oľga Klátiková, rod. Rubaninská (1. 6. 1990 – 31. 7. 2008). Narodila sa 9. 7. 1965 v Revúcej v rodine evanjelického farára Ivana Rubaninského a matky Vlasty, rod. Pagáčovej. Rodičia jej od útleho detstva vštepovali vieru v Pána Boha. Základnú školu navštevovala v Hornej Mičinej a Banskej Bystrici, gymnázium v Banskej Bystrici. Po maturite v roku 1983 študovala na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Dňa 17. 6. 1988 bola ordinovaná vo Zvolene biskupom Západného dištriktu Rudolfom Koštialom a 25. 6. 1988 vstúpila do manželstva s Milošom Klátikom. Po ordinácii bola kaplánkou generálneho biskupa na Generálnom biskupskom úrade v Bratislave, a zároveň pôsobila aj v cirkevných zboroch v Prahe a Petržalke. V Petržalke sa potom stala námestnou farárkou a 13. 6. 1993 bola slávnostne inštalovaná za druhú zborovú farárku. Aktívne pomáhala svojmu manželovi pri budovaní petržalského zborového centra. Svedomitou a obetavou prácou a láskavým prístupom prispela k bohatému bohoslužobnému životu v zbore. Iniciovala a až do svojho odchodu z Petržalky v roku 2008 viedla prácu zborovej diakonie, rodinné služby Božie, stretnutia starších, tábory detí a mládeže, ako aj vydávanie zborového časopisu Petržalský evanjelik. Vo svojich článkoch sa čitateľom prihovárala láskavým a povzbudivým slovom.
V súčasnosti pôsobí na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK a tiež ako farárka v cirkevnom zbore v Dunajskej Lužnej. Okrem pastoračnej a pedagogickej práce je aj aktívna publicistka, autorka mnohých článkov v cirkevnej tlači a viacerých učebníc a didaktických pomôcok určených pre náboženskú výchovu a pre prácu s deťmi a mládežou v rámci ECAV.
- Jahn Heiko (1992). Zastupoval farárku Oľgu Klátikovú počas jej materskej dovolenky. Cirkevníkom bol predstavený na výročnom a volebnom konvente 12. 1. 1992. V súčasnosti pôsobí ako evanjelický farár v Hamburgu.
- Ján Klátik (1994 – 2004). Narodil sa 22. 3. 1932 v Sennom. Ľudovú školu navštevoval vo svojom rodisku. Dva roky meštianky absolvoval v Modrom Kameni a gymnázium v Lučenci. V roku 1951 začal študovať na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Modre. Ordinovaný bol 18. 9. 1955 v Modre-Kráľovej. Pôsobil na viacerých miestach: Trenčín (1957 – 1959), Nové Zámky (1959 – 1961), Kollárovo (1961 – 1967), Muránska Dlhá Lúka (1967 – 1971) a od roku 1971 v Revúcej. Bol konseniorom a neskôr seniorom Gemerského seniorátu. Jeho posledným pôsobiskom bol petržalský zbor, kde prišiel v roku 1994. V tom čase sa služby Božie odbavovali už v novom zborovom dome. Svojimi bohatými skúsenosťami a rozvahou vytváral priaznivé podmienky v čase dostavby nového kostola.
- Milan Krivda (2004 – 2006). Narodil sa 15. 6. 1966 v Krupine. Do základnej školy chodil v Kráľovciach-Krnišove a Hontianskych Nemciach. Po maturite na Strednej priemyselnej školy chemickej v Banskej Štiavnici študoval v rokoch 1984 – 1989 na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave; v rokoch 1987 – 1988 bol na študijnom pobyte v Münsteri vo Westfálsku. Po ordinácii nastúpil do cirkevného zboru v Drienčanoch a súčasne administroval zbory v Budikovanoch a Hrušove. V Rimavskom senioráte bol zvolený do viacerých funkcií: seniorálny presbyter, školský dekan, člen vnútromisijného výboru, konsenior Rimavského seniorátu, delegát na dištriktuálny konvent Západného dištriktu, tajomník ZED a člen cirkevného súdu. Po desaťročnom pôsobení v Drienčanoch bol v roku 1999 zvolený za zborového farára v Sáse, kde zároveň vypomáhal pri administrovaní cirkevných zborov Babiná, Pliešovce, Banská Štiavnica a Hodruša-Hámre. Aj v Hontianskom senioráte zastával viaceré funkcie. V roku 2000 bol zvolený za riadneho člena generálneho presbyterstva a predsedu komisie Partnerhilfe. V roku 2004 ho zvolili za evanjelického farára v Bratislave-Petržalke.
Vo voľbách v rokoch 2006 a 2012 bol zvolený za biskupa Západného dištriktu.
- Vladimír Kmošena (2006 – 2012). Narodil sa 8. 2. 1975 vo Vsetíne (ČR). Vyrastal v Záriečí v evanjelickej rodine Milana Kmošenu a Slávky, rod. Šponiarovej. Po ukončení základnej školy v Záriečí študoval na elektrotechnickej škole v Dubnici nad Váhom. Po maturite v roku 1993 nastúpil na Evanjelickú bohosloveckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Za evanjelického kňaza bol ordinovaný v roku 1998. V r. 1998 – 1999 bol kaplánom v Lučenci, seniorálnym kaplánom v Turčianskom senioráte a kaplánom v Púchove. Od roku 2000 bol tri roky námestným farárom v Púchove a ďalšie tri roky v Háji. Na jeseň 2006 boli spolu s manželkou pozvaní do petržalského zboru, kde pôsobili ako zboroví farári 15. 11. 2006 do septembra 2012. V súčasnosti pôsobí ako zborový farár v Cirkevnom zbore ECAV Pezinok.
- Gabriela Kmošenová, rod. Mitalová (2006 – 2012). Narodila sa 12. 6. 1972 v Bánovciach nad Bebravou. Základné vzdelanie nadobudla v Uhrovci, gymnázium navštevovala v Bánovciach nad Bebravou. Po maturite v roku 1990 študovala na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ordinovaná bola 26. 11. 1995 biskupom Východného dištriktu Jánom Midriakom za asistencie farárov Bohdana Hroboňa a Jozefa Grexu v Kostole Svätej Trojice v Bratislave-Petržalke. Po ordinácii pôsobila v cirkevnom zbore v Maškovej, a zároveň v Ľuboreči a Závade najskôr ako kaplánka, potom ako námestná farárka. Ďalšími jej kňazskými stanicami boli cirkevné zbory v Lazoch pod Makytou, kde bola zborovou farárkou (1999 – 2003), a Háji, kde bola námestnou farárkou (2003 – 2006). V rokoch 2006 – 2012 spolu s manželom pôsobili ako zboroví farári v petržalskom cirkevnom zbore. V súčasnosti pôsobí ako námestná farárka na kaplánskom mieste v Cirkevnom zbore ECAV Pezinok.
- Ján Kolesár (2008 – 2022). Narodil sa 24. 3. 1967 v Prešove. Pochádza z evanjelickej rodiny Jána Kolesára a Emy, rod. Tomaškovej. Detstvo prežil v Hanušovciach nad Topľou, kde bol pokrstený a konfirmovaný. Základnú školu navštevoval v Hanušovciach n/T, gymnázium v Giraltovciach. Teológiu sa rozhodol študovať až v roku 1989. V roku 1993 vstúpil do manželstva s Evou, rod. Veselou. Po ordinácii v Púchove 14. 8. 1994 pôsobil ako seniorálny kaplán v Ružomberku a vo Svätom Kríži. V rokoch 1996 – 1999 bol farárom v Liptovskom Mikuláši. Od roku 1999 do júna 2008 pôsobil v rodných Hanušovciach n/T. Na volebnom konvente 25. 5. 2008 bol zvolený za zborového farára petržalského cirkevného zboru. Od svojho príchodu do Petržalky 25. 7. 2008 sa svedomito venuje duchovnej práci v zbore. Svojou iniciatívou rozprúdil duchovný život vo filiálke v Rusovciach. V rokoch 2012 – 2014 bol konseniorom Bratislavského seniorátu.
V Petržalke pôsobil do júla 2022. Od tohto dátumu pôsobí ako zborový farár v cirkevnom zbore v Bardejove. - Eva Kolesárová, rod. Veselá (2012 – 2022). Narodila sa 25. 2. 1970 v Poprade-Spišskej Sobote. Otec Daniel Veselý a matka Ľudmila, rod. Plesníková, boli evanjelickí farári. Základnú školu navštevovala vo Švábovciach a gymnázium v Poprade. Voľbu povolania ovplyvnila náboženská výchova v rodine, kde ju od detstva viedli ku kresťanskej zbožnosti. V rokoch 1988 – 1993 študovala na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Počas vysokoškolského štúdia bola na študijnom pobyte v Münsteri (Nemecko). Ordinovaná bola 1. 8. 1993 v Revúcej. Po ordinácii absolvovala študijný pobyt vo Philadelphii (USA). Potom pôsobila v Párnici (1993 – 1996), vo Svätom Kríži (1996 – 1999) a s manželom v Hanušovciach n/T (1999 – 2008). V roku 2008 sa spolu s manželom presťahovala do Petržalky. V rokoch 2009 – 2012 pôsobila ako duchovná správkyňa na Evanjelickom lýceu v Bratislave. V novembri 2012 bola zvolená za zborovú farárku v Petržalke, kde nastúpila 1. 12. 2012; inštalovaná bola 21. 4. 2013. Svedomito sa venuje vnútromisijnej činnosti v zbore a v zborových spevokoloch uplatňuje svoje hudobné nadanie.
V júli 2022 nasledovala svojho manžela do cirkevného zboru v Bardejove, kde pôsobí ako námestná farárka
Martin Kmec (2020 – 2023). Narodil sa 9.8.1994 v Bardejove. Pochádza z evanjelickej robotníckej rodiny Martina Kmeca a Dariny, rod. Semkovej. Detstvo prežil v dedinke Oľšavce v cirkevnom zbore Marhaň, v ktorom bol pokrstený a konfirmovaný. Základnú školu navštevoval v Hankovciach a v Marhani, gymnázium na Spojenej škole J. Henischa v Bardejove. Pre štúdium teológie rozpoznal povolanie až po roku na inej vysokej škole. Evanjelickú teológiu študoval v Bratislave a v Lipsku v rokoch 2014 – 2020. Do manželstva vstúpil v r. 2019 s Miroslavou, rod. Ferencovou. Po ordinácii, 25.9. 2020 v Necpaloch, sa jeho prvým kaplánskym pôsobiskom stala Petržalka v období pandémie koronavírusu. Už pred ordináciou pôsobil v cirkevnom zbore ako učiteľ náboženskej výchovy a ako kaplán sa venoval najmä práci s deťmi, dorastom a mládežou v požehnanej spolupráci a pod vedením manželov Kolesárovcov, a za krátky čas len s manželkou a potom s manželmi Bázlikovcami. Momentálne pôsobí ako zborový farár v cirkevnom zbore Hanušovce nad Topľou.
- Miroslava Kmecová (2022 – 2023). Narodila sa 15.7.1997 v Prešove. Pochádza z evanjelickej rodiny Miroslava Ferenca a Gabriely, rod. Vargovej. Detstvo prežila na Šarišskej Porube v cirkevnom zbore Nemcovce, kde bola pokrstená a konfirmovaná. Základnú školu navštevovala v Lade a v Kapušanoch, potom Evanjelické kolegiálne gymnázium v Prešove. Teológiu študovala v rokoch 2016 – 2021. Do manželstva vstúpila 6.9. 2019 s Martinom Kmecom. Ordinovaná bola 16.7.2022 v Liptovskom Mikuláši. Prvým pôsobiskom bol CZ ECAV Rača a súčasne CZ ECAV Petržalka pod vedením manželov Kolesárovcov, po ich odchode spolu s manželom a následne krátko s manželmi Bázlikovcami. Už pred ordináciou vyučovala náboženskú výchovu. Momentálne pôsobí ako zborová kaplánka v cirkevnom zbore Hanušovce nad Topľou.